Ako sme sa stali “veľkými“, stratili sme odvahu robiť „veľké“ veci, …

Štandardný

… ktoré sme chceli robiť ako malé deti. Keď sme boli malí, tak sme chceli meniť svet, meniť ľudí, robiť veľké rozhodnutia, rozhodovať sa hneď a zaraz, … Kde sa vytratili tie ambície? Kde sa stratila tá chuť, sila a odhodlanie?

Úspech a zamyslenie nad ním

Štandardný

Po zverejnení posledného blogu sa na Facebooku rozbehla menšia diskusia. Najskôr s Robom, a potom s Romanom. Chcem sa, ale obom poďakovať za kvalitnú diskusia, ktorá má opäť nakopla k zamysleniu sa nad týmto všetkým. Uvedomil som si, že niektoré veci neboli ešte dostatočne vysvetlené. Pozrel som si opäť celý blog a nakoniec som zistil, že ono to tu aj bolo, ale dávnejšie.

Mnohé motivačné techniky sú sústredené na dosahovanie vysokých cieľov, vysokých pozícií, …, čo nie je zlé, ale má to jeden nedostatok. Tieto techniky sa nesnažia pozerať na spokojnosť samotných ľudí, ale len na dosahovanie cieľov. Osobne si myslím, že osobná spokojnosť by mala byť postavená pred dosahovaním cieľov, pretože ak ste spokojný so sebou, svojím životom, tak potom skôr môžete dosiahnuť lepšie výsledky. Môžete mi oponovať, ale je to môj osobný názor. K tomuto som dospel na základe vlastných skúseností. Ako môžeme napredovať, ak sa umárame v nejakých problémoch, ak nie sme spokojný so sebou. 

Ale späť k podnetnej diskusií, ktorú som viedol s Robom i Romanom. Diskusia mala dve základné myšlienky. Šťastie a byť šťastným je jedna vetva diskusie a druhá vetva diskusie je motivácia založená na dosahovaní cieľov.

Šťastie a byť šťastným sú dve rozdielne veci. Mať šťastie pre niekoho znamená byť zdravý, ale pre mnohých šťastie znamená, že sa im darí, sú úspešní aj bez väčšej námahy, … Šťastie je faktor, ktorý nedokážeme ovplyvniť. 

Byť šťastným je už subjektívny pocit. Niekto dokáže byť šťastný aj keď má zlomenú ruku, no niekto nie. Prečo? Pretože si váži život a je vďačný za to, že tú ruku ešte má, a že ju bude môcť ešte používať, pretože niekto také „šťastie“ už nemal.

Druhá časť diskusie bola zameraná práve na vyššie zmieňované motivačné techniky. Mnohí motivátori, lídri vedú ľudí k dosahovaniu cieľov. Na tom nie je nič zlé, ale nepozerajú na to tie ciele reálne. Vyzerá to tak, že mnohokrát ich vedú k dosahovaniu svojich vlastných snov/cieľov a zabúdajú na samotných ľudí, že niekto chce dosiahnuť niečo iné, niečo čo ho bude robiť šťastným a jeho život bude spokojnejší. 

Vysvetlím to asi takto. Niekto aby bol spokojný so svojim životom mu stačí aby si otvoril vlastnú pekáreň a každé ráno priniesol svojim klientom to najlepšie pečivo vo svojom okolí, a ešte k tomu pridal aj to, že ich poteší nejakým „bonusom“ (vo forme nejakého koláčika, prehodí reč s babkou, …). Pre neho je dôležitá spokojnosť svojich klientov a od toho odvíja svoju spokojnosť. Jeho cieľ bude splnený až po tom, ako bude spokojný. Preto robte to čo vás baví, napĺňa a robí váš život plnohodnotný. Nezáleží na tom čo očakávajú od vás vaši blízky, pretože oni nežijú váš život, vy ste strojcom svojho šťastia.

Byť motivovaný smerom na ciele nie je zlé, ale určite treba myslieť aj na to, ako spraviť svoj život lepším, spokojnejším a šťastnejším. Nájdenie zmyslu života by mal byť jedným z cieľov. Cez zmysel života sa dostanete skôr k ostatným cieľom.

.

Čo ak príde neúspech?

Štandardný

Neúspech môže znamenať aj nedostatočnú prípravu alebo niečo podobné, ale mnohokrát je to aj nedostatočná dôvera v samého seba. Už samotná myseľ dokáže spraviť veľa. Ak sa budete sústrediť na cieľ, nenecháte prúdiť negatívne myšlienky a budete si veriť, nech sa stane čokoľvek, úspech sa dostavil aj napriek tomu, že to nevyšlo. Ako je to možné? Pretože ste si verili, váš cieľ ste mali na mysli, jednoducho to nevyšlo, niekto bol šikovnejší, a pod. To, ale neznamená, že ste zlyhali alebo, že je to neúspech. Ani náhodou. Vy musíte začať veriť v seba a vedieť prijať aj neúspech ako časť vášho života. Každý neúspech aj ten najmenší vo vás zanechá stopu, ktorá vám pomôže v budúcnosti napredovať ďalej.