Kam to speje?

Štandardný

Ešte kým som bol študentom, tak som postrehol, že čím mladšia generácia prichádza na fakultu, tým viac je „mentálne“ nevyzretá a čoraz viac lenivejšia. Nakoniec to vyvrcholilo tým, že generácia posledných prvákov začala na facebookových skupinách a stránkach vypisovať odkazy typu (priložím aj potrebnú fotodokumentáciu): „Ktorý predmet z týchto dvoch sa dá ľahšie zmáknuť? Na ktorom sa menej namakám?…“ To akože čo má znamenať? Kde sme? Si na škole pre aké dôvody? Cesta ľahšieho odporu ti prinesie nejakú pridanú hodnotu? Pochybujem, ale OK.

Alebo keď niekto „zabije“: „…ktorý vyučujúci ma nechá prejsť?….“ Ja nepochopím jednu vec, ČO ROBÍŠ na vysokej škole? Áno, som skutočne sklamaný z týchto ľudí, pretože oni chcú o pár rokov viesť našu spoločnosť. Ako môžu viesť spoločnosť, keď už teraz sa snažia vyhýbať povinnostiam?

Ďalší fenomén som si všimol práve v období, keď sa robí rozvrh alebo keď sa nahlasujú predmety do AIS-u v predzápise. Ak sa niekto spýtal na daný predmet niečo, tak sa strhla obrovská diskusia k tomu. Na tom by nebolo nič, ale keď niekto napíše podobnú (na 90% rovnakú otázku o tom istom predmete) otázku o dva posty neskôr, tak to je už naozaj riadne trápne. Najmä ak ešte niekto pridá komentár či nevie čítať, že toto sa o dva posty nižšie už riešilo a odpoveď znie cca. takto: “… ja nemám čas to tu všetko scroolovať ….“.

„Pošlete mi poznámky, alebo rovno aj testy, a ak má niekto ťahák, tak rovno aj ťahák, nech si nemusím robiť …“ ďalšia hláška, ktorá ukazuje v akom stave je dnešná mládež.

Za našich čias sa Facebook na Slovensku spustil keď sme boli druháci, no takéto veci sme neriešili. Mali sme starších spolužiakov, ktorých sme sa opýtali: „… ktorý predmet mi niečo dá? …. alebo ktorý vyučujúci ma niečo naučí, a pod.“ Väčšinou sme to riešili cez telefón alebo na pive/osobne, pričom vždy sa odovzdávali rady typu, že tento predmet ti dá toto, aj keď je o čosi ťažší, alebo tento je vpohode predmet, aj keď musíš tam spraviť nejakú veľkú prácu, ale aspoň sa niečo naučíš a pod.

Vysvetlite mi jednu vec. Čo robia títo ľudia na vysokej škole? Prečo odoberajú financie z verejných financií? Prečo zaberajú miesto na univerzitách, keď aj tak nič nerobia? Prečo lenivosť má dotovať štát (netvrdím, že štát je efektívnejší alebo lepší)?

Spoplatnenie vysokého školstva by minimálne mohlo odfiltrovať časť takýchto „darmožráčov“ a ostalo by viac peňazí na kvalitu, pretože pri takej kvantite nie je možné zabezpečiť kvalitu. Áno, kritika na toto vyjadrenie bude, že nie každý si to môže dovoliť. Existuje Študentský pôžičkový fond, v ktorom neprerobí študent, pretože úrokové sadzby sú tak nastavené, že inflácia to všetko zhltne. Sociálne slabší? Ani tam nie je problém, veď sociálne štipendiá sú na to tiež. Ja by som sa spoplatnenia nebál, nehovorím aby naše školstvo bolo spoplatnené ako v USA alebo vo Veľkej Británií. Na tento krok nie je Slovensko ešte zrelé. Ako určiť spravodlivé školné aby odrážalo skutočné náklady? ABC metodológia (Activity-Based-Costing) uplatňovaná v praxi by dokázala priniesť reálnu nákladovosť vyučovania jednotlivých predmetov, odborov a ročníkov, a pod. Áno, naše ministerstvo už dávno o tom hovorilo, no doteraz sa to nijako nepohlo vpred, skôr sa to zasunulo ďalšími šanónmi, na ktoré padajú ďalšie gramy prachu.

Dokedy budeme ešte toto tolerovať? Nezáleží nikomu na tom čo bude o pár rokov, kam to speje?

Drahí študenti, ak ste od zlosti nezatvorili tento blog a dostali ste sa až sem, prosím vás, skúste sa nad sebou zamyslieť, zamyslite sa nad tým čo chcete dosiahnuť, ako to chcete dosiahnuť, a pod. Vysoká škola neznamená všetko, no dáva vám nejaký základ na štart do pracovného života (kontakty, vedomosti, zručnosti, a pod.). Ak ste šikovní, tak nemrhajte časom a radšej niečo užitočné robte a prinášajte pridanú hodnotu pre spoločnosť, len nemrhajte časom a talentom (čas sú peniaze). Bol som študentom a viem aké to je. Nie je to vždy ľahké, najmä ak máte veľa povinností, ale o tom to je, je to škola života, zvládať zadané úlohy. V živote to už ľahšie mať nebudete, to mi verte.

Je to o kus emotívnejší blog, ale nečudujte sa mi, keď je to váš obraz, obraz toho akí ste. 80 – 90% ľudí sa to týka, tak nebuďte alibisti a nehovorte „mňa sa to netýka“. Týka sa to aj tých 10 – 20% čo sa snažia, nech im to slúži ako motivácia, že nech neskĺznu na túto úroveň.

V prílohe nájdete spomínané „perly“. Mená prispievateľov som anomymizoval.  Stahujte tu.

.

Comments

comments

Leave a Reply