Čo ma naučilo alebo učí športovanie

Štandardný

Kondicny terorDnes počas tréningu, keď som bol so silami takmer na dne sa mi opäť potvrdila jedna pravda, ktorú som tu na tomto mieste už niekoľkokrát spomínal. K tomu sa dostanem až neskôr. Až pravidelným športovaním si človek začne uvedomovať mnoho vecí zo svojho života. Ja sa to pokúsim zhrnúť v tomto blogu. Budem ho písať asi až na dve etapy, pretože táto prvá časť je ešte predtým písaná ako pôjdem do sprchy, kým mám v hlave všetky myšlienky a tá druhá časť bude napísaná až potom, keď „vychladnem“. Čo ma učí šport? Šport ma učí mať cieľ, vidieť ho stále pred očami a nevzdávať sa ani keď už som na dne. Ak ho stále vidím, dno neexistuje. Získať pevnú vôľu sa nedá zo dňa na deň, tá sa musí vypestovať postupným cvičením.

Ak mám cieľ, tak neexistuje to aby som sa k nemu nedostal. Kým ho mám na očiach, tak je mojou prirodzenou snahou ho dosiahnuť. Nevzdávam to pokým nedosiahnem to čo som si určil. Dnes som bol už takmer na pokraji všetkým síl. Ráno som si povedal, že skúsim na záver celého cvičenia ešte kondičný teror„, ktorý mi ukáže aká pevná je moja vôľa a odhodlanie to vydržať. Priznám sa, že keď som začínal, tak som si moc neveril, lebo som vedel, že už mám toho dosť, ale začal som s tým, že to dám aj keď by mali sekery padať.

Po prvom kole som si povedal, že to je ešte fajn, ale prišlo druhé, tretie a tam som začal ísť naplno, pretože ten cieľ bol, že to dám! Nebudem to v polke cesty vzdávať. Tam sa ukázalo to takmer 3/4 ročné úsilie a práca na pevnej vôli nevzdávať to, kým to nedosiahnem.

Športovanie a náš život sú úzko prepojené. To čo platí v športe sa dá aplikovať aj do života. Ak vidím v niečom zmysel, vidím, že to čo robím je dobré, tak to nevzdávam, bojujem za to a idem si za tým, pretože život je jedno veľké cvičisko, na ktorom platia tie isté pravidlá ako v športe. Možno sa vám to bude zdať uletené, ale mám s tým skúsenosť. Nekončím svoj „boj“, kým vidím cieľ pred svojimi očami. Aj keď je to mnohokrát ťažké vidieť cez pot, ktorý vám tečie do očí, nevzdávajte to!

Ja som si dnes opäť siahol na dno svojich síl. Nechcelo sa mi, ale prekonal som sa. Nevládal som už bojovať, ale pokračoval som. Nenechal som náčinie len tak na zemi, ale vzal som ho do rúk a pokračoval som ďalej. Vidíte tú paralelu medzi životom a športovaním? Ja ju tam vidím jasne. Viem, o čom hovorím, pretože som to zažil na vlastnej koži. Nenechal som sa nepriazňou „osudu“ znechutiť, ale povedal som si, že kým vidím to čo chcem dosiahnuť, tak idem za tým.

Nevzdávajte to, ale choďte si za tým! Máte jeden život, tak ho prežite naplno!

Na záver vám vrelo odporúčam blog Vlada Zlatoša, na ktorom som našiel mnoho inšpirácie za obdobie mojej „vyššej športovej aktivity“..

Comments

comments

Leave a Reply